na další stranu
Georg Flachbart
Veľavážený pán
Márne hľadám nenachádzam
jeden výrok Jamesa Joycea
aby som si spevnil rám -
remeň do gatí.
Môže sa to nevydariť
vtáčik uletí.
básnik má splín
s hľadačským talentom zlatokopa
- alebo obyčajnej krysy?
s pohľadom vábivých žiariviek útlych nôh
o barličkách
buch buch
preč
ešte raz splašený nikotín pošklbáva perami
keby tak trochu
malíčko na líčko ...
básnik má splín
posunuje na okraj udalostí
pár obnosených veršov na telo
kukuk som tu nervózne
na podpätkoch ceruzky prešlapávam
len rýchlo píš
na stehnách mám už prsty anjela ...
klebetný rak
treba ti tak
O Jane a tráme
Ako keď dvere stratia pojem času
otáľajú ctihodní páni ľahkoodenci
siahnuť po zbrani -
ani len pre pud, rasu, ani len naokrasu.
Krok sem krok tam vŕzgavo otáľajú,
s fúzmi sa pohrávajú,
svorne na Janu kurtizánu sa pobádajú.
Noc cerí zuby riedkých obydlí, keď
jeden pán - a práve pán Ján -
pobral sa Janu dobývať.
Po meči vyžla, suchý kašel bledá tvár,
hneď v prvej izbici preklína jej trám.
Vtom zbraní sa chopia všetci mučedníci,
ctihodní páni ľahkoodenci,
naprávať krivdu ktorú spáchal trám
a z pomsty Jane pobehlici
vysekajú okná dokorán.
A pán Ján,
čo sa práve k Jane bral, aby tam málo zanechal,
sa rozplakal.
Dobrá rada nad zlato
Keď znervozňuje ťa gramatika dní
zvlašť gerundívum doobedí
a v čase kníh masáž zlých
a ďalej blaf a netopiere,
pohrab sa v koši
najdi rúž
ktorý bol verný jednej pere
napríklad pere Izabele.
Poschodový dom
Gorálky vysypané z prázdnych rúk
dlho cupitajú
Počuješ?
dobehli krok svätej brány
a už sa hrajú hru mŕtvych s nami
Vravel som ti vráť sa vráť
Do karát zadrobčil rak večera
azda sa dolieni
azda tak ako včera
si zatrepem klebetným šťastím v kešeni
Aj obchytkaná pestúnka sa popričesla
skrútnuc gombičkou
čiasi ruka bokom klesla
Po vypätom poprsí šera
rak večera si prť kliesni
krížom-krážom
Scénar: Pre známych mäsiarov všetko
Pozerám sa tak pomaly, že sa mi mucha
hojdá na pohľade
CUT
Pozerám sa cez jej krídla
a mucha s chlpatým medveďom na bruchu
tlieska mi do taktu o oktávu vyššie
CUT
Keď sa odrážam zem odfukuje
tak ako ja keď sa dávam poláskať
ručičkám hodiniek
zatiaľ čo čas na slepej koľaji
rozpačito požmurkuje
CUT
Čas stojí: celý záber jeho hlavy
CUT
Najnižší diváci si vyrezávajú lodičky
more času im už siahá po hrdlo
CUT
Celý záber krvácam tak pomaly
že fronta v mäsiarni už siahá až do ulíc
THE END
Linhartská 5
ticho tichúčko
prsty pod dvere
ústa na dreve
ústa na zámku
prsty pod známku
ústa zlepené
prsty privrené
p.s. brano zavíra samo
návod na použitie
roztiahni zips mostov
keď rozkročená zem mokvá pošvami riek
a mužom v medzinoží nahmatáš
jej pravú guľatosť
Mýtoman
V dlani si gniavim svoju hlinu
necítiac ťažobu rokov
Pošepky
aby sa motýľ nesplašil
posielam Afrodité samu do vesmíru
Nahluchlé priateľky jari
nečujú ako sa náhliš
ako poťahuješ za sukňu
zimu mojej tvári
Pole
Na myšacích kožuštekoch hriechy vozatajov
peľ zo žĺtkov chleba spŕchol
osmičkuje had-pokušiteľ
vyšibať cudnosť pozemského slova
ešte raz vyhŕňam zjazvenú huňu poľa
azda mu vkĺznem
za dažďa
do hierarchie lona
testament dikobraza
peľ slnečníc na mihalniciach leta
- zlatá brána otvorenááá
postávam v prítmi jej hrdze
dážď pošibáva krtince ilúzií
strapatí účes okrasnému keru
po tele mi zebra leta lieta
jej celistvosť kvapká mi za košeľu
je posledná
nedám ju preč
uvidíš
keď prekročíš plot
že v lete kvapôčky potu
rýchlejšie guľatejú
zpráva o kríze chlorofylu v listoch od teba
trúbka koľajnice zvony zvonárske srdcia
mušle okrajové štvrte bosé jašterice
a klavír bez nôh samozrejme
tancovať povytriasať nazbierané po vreckách
odhodiť príchylnosť
obloha nepretečie
ergo sum
madony na predaj
medzi mnou a mostom
niekoľko bozkov bezdomovia
madony na tržnici
medzi mnou a mostom
Veľlá noc rieky
keď nebo sa skláňa
splietame si slzy
v komúne potápačov
horúčka modrín
šepoceš nevidím
čas môj čas premilený
čas vstúpiť do teba
bohovia von z chrámu
practe sa preč
škriatkovia dekóru na všedné dni
dovolte uzdám vypadnúť z rúk
madony na smetisku
čarodej
na dobiela vyfintenej križovatke
vypúšťam z nudy pneumatike dušu
práve v okamihu keď sa dušuje
že ani za svet neprejde na červenú
tak kráčame pod pazuchy
ja a pneumatika
jej tehlové teplo v korienkoch predtuchy
že strácam istotu nazbierať neveste
za náruč klinčekov
tvárou sa približujúc
zlízla si posledné poláskanie ulice
vtom zamrmlal vietor
a skladaná sukňa asfaltovej mláky
sa nežne dotkla môjho čela
v bublinách spoznávam
zmodrané vrásky tvojho tela
stotisíc žmurknutí jedného leta
zrazu cítim ako aj pneumatike
nabieha husia koža
asi som čarodej
rozkošne uzimený
dvakrát, okay?
Spev Dona Quichota
Milujem ťa neha pobehlica
po tele lietaš bez košele
až túžba v tráve ozelenie
a siláci napínajú slová
Je to klamstvo, klamstvo!
hodinový Atlas otvára dvere
Je to bremä.
Batôžtek a v ňom bohviečo.
Už mašíruje rota sprisahancov
váľa brány do kútov
ako rád by som z mosta do prosta
do dlane strmhlav kravata revolver
baroková lízanka uprostred východiska
pre ozrutánske psiská
mašírujú bez toho aby boli
len samé smiešne paraboly
a široko ďaleko
ani jednej holej vety.
Postojte! pán Sancho nevládze
krásny môj uragán
pleť len ma pleť
po členky kobylky lienky
poklusom klus
večný sen Pegasa
v bludnom kruhu ozveny
Vaša nežná nôžka bárišnička...
Maják za rohom šibne po očku
nie je to tam vrak?
|
