na další stranu
Juraj Kuniak
BLUES PRE BLÁZNIVÉ DIEVČA
Parafráza na báseň Václava Hraběho
Ó páni
večne usmiati a rozšteklení
bohatstvom
čo svoje šťastie filmujete v smotánke
a tajné hriechy púšťate
po prúde dolu životom
upozorňujem vás že toto
nebude prípitok
na vaše zdravie
Pasáci poézie
Ochutnávači metafor
To nie je pre vás
čo práve dávam na program
Len pre skutočných ľudí
teraz hrám
Toto sú verše pre mladého Laurinca
kamenára
s tvrdými dlaňami a mäkkou dušou
od neho viem - aj kameň
prevraví ak sa vezme s citom
Pre mojich predkov po meči i po praslici
rátaných Krstou horou snáď až od Keltov
Pre starú mamu Milky Demkovej
čo dvadsaťosemročná stretla guľku v Černovej
a pre jej krásny dlhý vrkoč ktorý
sa ťahal v prachu cesty keď ju mŕtvu niesli hore dedinou
Pre kellenbergerovské "panta rhei"
Pre všetkých čo sa ráno učešú a idú do práce
Pre dorastajúce i cúvajúce mesiace
Pre Tóna Laitkepa
zlatorukého majstra stavebných prác
a jeho výrok: "Vládna moc je pes
Ak obyčajný človek niečo chce
tak musí odísť z úradu
so spustenými krídlami a ovisnutou hlavou"
Pre moju nezábudku usmievajúcu sa z karikatúry
Slovenska s Bratislavou
Pre rúfusovskú pokoru a biele albatrosy
amundsenovské sklamania a zamrznuté nosy
Pre studne v očiach Márie Jasenkovej
z detského hospicu
hlboké ako nebo
Pre jedno dievča také bláznivé že vzalo si ma za muža
do bezvedomia stráži v našich deťoch ľudský sen
a keď je najhoršie tak povie
"čo nemáme to nepotrebujeme"
Pre Robinsona Jeffersa a jeho ženu Unu
Až do prasknutia natiahnutú osudovú strunu
Pre tých "pár tónov"
z džezovej melódie vytesaných na náhrobku
Václava Hraběho
Pre kamarátov unesených navždy prekvapujúcimi spojmi
Pre všetkých ktorí nesú tento krásny zjašený a jediný svet
a pomáhajú mu ísť dopredu aj ponad hlasy kuvikov
a sliny veľkozlodejov a ponad všetky jednooké demokracie
slepé kultúry
teroristické útoky
a
vojny
|
