Hana Košková

Text nebyl redakcí korigován

SITUÁCIE

Medzi starnúcimi stenami
otváram horúcu ružu
lejem si do šálky svetlo
každý deň cestujem
na osamotenom kmeni
k plachým zvieratám.
Škriekanie tmy na love
prach pomletý na dočasnosť
výkriky barbarov
korisť -
uschýnajú mi na koži
pri brehoch s povoľnou tvárou.
Vône
nadobúdajú ľudské tváre....

XXX

Bežíme k sebe
cez presiaknuté lúky
cez hrče v stromoch
pohladiť hladiny
prerušiť slepé stisnutie zimy
nehu míňame v behu
striedanie v strádaní
až sa nám lámu poľné kríže
v zasnežených čelách
až sa v nás rozhodnutia
rozhodujú pre nezhody
v sivých obálkach
posielame si oblaky-
krv obrátenú na vodu..

XXX

Oddanosť
poslušnosť
leštím ich
zachádzajú medenkou
ponáram
černejú.
Očakávanie
mi siaha nenásytnými rukami
pod šaty
za stehná
na samý vrchol
krátkeho trvania...

XXXXXX

Mapy sa v tebe prezliekajú
do súkromných pláží
k zablúdeným veľrybám
podzemie hľadá hada
v papradí
sladíš
ložiská soli
svojimi pravdami
hľadám
vyľakaná cudzím nebom
zmijí jazýček
čierny úsmev v zrkadle.

XXX


Mám oblečený ťažký kabát
s divými včelami vo vreckách
na trávniku svetielkujú detské hlasy
potápajú sa do stmavnutých pukov
kúpem sa s nimi
záleží mi na každom otočení svetla
v ich očiach
tma prichádza, odchádza
ako krv do rany.

XXX

Našli sme kôstky z členkov
za mestom kam už nechodíme
presýpať závrat
cez voskové krídla
rozšliapali sme mravce
úkryty i náklonnosť.
Nevieme kam až siaha
neprekročené ticho
z rozpakov
a odcudzenie
zatvárajúce body
na miznúcich krídlach.....

DIEVČATKO

Opatruje hrebeň s mušľou
a zrkadlo
pre strieborného pstruha
ešte pred vyplávaním
papierovej loďky
medzi hukotom lietadiel
hľadá stratenú loptu
nevie o zlomených krídlach
v rozpálených oblakoch
stojí medzi nimi
so srdcom
zaveseným na červenej nitke...

                                        Hana Košková