Žofia Sárová

Denník

A tak rozhodla som sa,
že budem písať si denník.

17.2.2003
Tie zbiehajúce sliny
okolo TEJ úst
boli pod psa.
Choré od psiny.
Hnus.

18.2.2003
Zovšedneli babičkine dolky.

19.3.2003
Na kabáte sa objavili žmolky.

20.2.2003
No a cenník—
Bridget Jonesovej denník
sa už ani nerýmovalo.

21.2.2003
Opieral sa o mňa…
O bralo.

22.2.2003
Potom som otvorila
kľučku,
vybrala z nej umelú hmotu,
pružiny,
rozviazala slučku
a dala si predsavzatie
jesť len ostružiny.

23.2.2003
Prázdno na duši. (Nik netuší.)

24.2.2003
Už aj taxi taxa je taxovaná.
…len ja nie som milovaná.

25.2.2003
No a po natrhnutí
papiera
a zabalení niekoľkých guľôčok
doň
som sa zľakla,
že—
ten kôň
je zviera.

26.2.2003
Pátra.
Ako Kleopatra.

27.2.2003
Schizofrénnou dokonalosťou som si nasadila putá.
—som posadnutá.

Dnes je pekný deň

Na ulici len 1 vražda.
Pod oknom mi stojí Mazda.
Čo viac ešte chcem?!
Ku dnu neklesli žiadne bóje.
Pes si uľavil na dvakrát.
Zatepľujú panelák.
Všetky cukríky sú len moje?

Inzerát

Som k dispozícii.
Existujem už.
Ak si v situácii:
— študent
— muž
s tvárou
suveréna — falošnou,
slušného džentlmena
a rečou cudzích slov,
a odmietanie je tvoja obrana,
teší ma,
ja som Zuzana.

Lég(i)a

Pod ochranným štítom
vy-tia-hnu-tí
v slávnostnom
v presnom rade stoja
Bezhybne
pod golierom
pripravení
Do boja

Krytá légia 10tich cínových vojačikov

Nepriateľ
sa plíži
Ruka
Moja
…sa blíži…

Bojujú,
keď sa ich snažím
rozopnúť
Už cítim
Hruď
Je tvoja
Len moja

Krytá gombíková léga tvojej košele

Len ja viem čo sa skrýva za ňou Čistou Puristickou Dokonalou

Nezmar


Strhla by som
ten klobúk Vám
z hláv

by som Vám uvila
veniec zaň
z tráv
bodavých

čo je to za nezmar
ten rozmar!

Pantomíma

Bez slov.
Sa hráme.
Orgánov.
Sa dotýkame.

Poďme

Poďme sa túlať
lúkou
a ty mi
rukou
kvietok do vlasov
zapichneš.
(Zmätok
citov.)

Alebo…
Poďme stúpať
panelákom
a ty mi ukazovákom
po tieňoch v žiare
po obrysoch tváre
prejdeš.

Tak poďme sa skrývať
v dome
a ty mi
opierajúc
sa dverí
bozkom
slinami
navlhčíš
pery.

…nevedome.

Poviem to na teba

Poviem to na teba,
že aj modré z neba
je poškodené.

Vtedy v lete.
Opadnuté listy.
Tie pohodené kusy chleba.
Ústami obete
buď si istý,
že poviem to na teba.

Šepkáš.
Neznášam šepkanie.
Už.
Ma bozkáš.
Mám rúž!

Som váha.
Váham.
Váhanie.
Miluješ ma.
Sa zdráham.
Už nemožem.
To milovanie.

Škoda, že vánok
tak odvanie.
Naše bdenie,
spánok.
Škoda, že voda
stopy dokonale zahladí.
Neustále.
Zrádza!
To tak zariadi.

Čakajú nás.
Domácí úkoly.
Píšeme.
Sa hýbeme.
Ma to bolí!
???
Nikdy predtým.
Ťa neľúbim už.
To bude tým.

Ty zbozňuješ.
Hmm…
Mám hádať:
Ryža? Sója? Krémeš?
Ja??!!!
Mňa už nesmieš
mať viac na tanieri.
Počuješ?
Musíš ma stráviť.
V mieri.

(současná tvorba)

Ostatní tvorba Žofie Sárové publikovaná v Divokém víně:
DV 19/2005: Píšeš, Láska
DV 3/2003: Dážď, Do-re-mi a další