na další stranu
Marta Hlušíková
Text nebyl redakcí korigován
DÍVAM SA NA MAMU
Celú noc klopkala paličkou po byte
chodila hore dolu
a teraz spí
ako po dobre vykonanej práci
Vráskavú tvár má obrátenú k oknu
a chudučké ruky zložené pod hlavou
Unavená zo života
všetky sily rozliala do perín
Musím ju zobudiť
Hladkám ju po ramene
potom po čele
a nakoniec po líci
Otvorí oči
Musíš si dať lieky vravím
Prečo Aké lieky
Práve sa mi snívalo o tatinovi
povie a usmeje sa akosi do seba
Stála som pri ňom
on si poklopkal po hrudi a povedal
Sem si opri hlavu
STOPY PLNÉ TEPLEJ VODYNIE SÚ MOJE
Tak dobre som ju mala prešliapanú
Nohami som ju posiala
ako farebnými známkami
len uletieť do sveta
Nedokázala som sa trafiť
do tvojej stopy mama
Muselo to byť niekde
pri morušiach
s pevnými konármi
Tie však už vyrúbali
Po letnom daždi
chodím na hrádzu
pozorovať stopy
v teplom asfalte
až po okraj plné
teplej vody
Ani do jednej sa nevmestím
DEŇ POFŔKANÝ KRÁSOU
ako salamandra škvrnitá
Najprv hukot lietadla
ktorého veľký tieň letel
na spodnej strane mraku
Deti pritom škoricovo bežali
po cestičke s jemným hnedým prachom
a prskali svoj výskot na konáre vŕb
A večer film o hluchonemom otcovi
Držal ruku na krku svojej
spievajúcej dcéry
a počúval jej pieseň
MÁM RADA TENTO DOM
ktorému do rohov
dýcham svoje túžby
a do pavučín zamotávam
drobné tajomstvá
Aj steny už nasiakli
smiechom vnúčat
Ich fotky si cez deň
obzerám v počítači
Najstaršiemu už
rastú drobné fúziky
a vnučku som minule
v čiapke a rúšku
takmer nespoznala
Taká zvláštna doba
Chcem objať najbližších
a ruky ako marioneta
Večer keď ležím v posteli
pripomínam ulitu slimáka
Ešte stále tikám
ešte stále tikám
|
