Martin Jochym

BOHYŇA

Po prvom kroku všetci padli na zem
usmrtení tou bohoslužbou
pokrútené údy šialených túžbou
vstal som a prosil
príď a dotkni sa ma
len ty v pravde právd

stojac nad všetkými
keď všetky blednú ako fotografie
v rukách moc a čaro
nirvány a agónie
noblesná skvostnosť v jej očiach
sila miliónov vojsk v jej perách
pohľad čo spôsobí chaos
väčší ako čierna diera

diamanty sa trieštia na prach
keď stojí príliš blízko
pri tóne jej hlasu
všetko ľudstvo sveta stíchlo

vesmíry zanikajú hanbou
už pri jej pohľade
dotyk eufória to pálenie ohňa na ľade


anjeli posadnutí páchajú samovraždy
skokom zo skál
len aby ma zem spadli
len pre možnosť uvidieť
vrchol života a vrchol smrti

zväčnená v mýtoch
v bájach
v príbehoch
choráloch
ódach
zvitkoch
legendách
či kronikách človeka
stále jedna a jediná ktorá všetkým uniká

nech pride hlad
smäd či smrť
vojna a väznenie
nech trhájú ma na kúsky
pre moje city
jedinú skutočnú tendenciu
ani na okamih neprestanem veriť
v moju Bohyňu
moju božskú obsesiu

DNU A VON

Človek sa stráca vo víre charakterov
skutočné ja hnije v jame plnej zvratkov
vedome przní slová
znásilňuje myšlienky
rodič bez mena
sály plné géniov
s pohárom semena vysoko vo vzduchu


nový deň nová potreba
obliecť si kožu známeho bohéma
dnes sa nosí nášivka
prišitá striebornou niťou
všitá do kože
byť cool
alebo nebyť vôbec


a následne krásne krvavé zore
už je in byť out
pravda čo rúca svet ako ľadoborec
s kosákom v ruke ukrytý pred svetlom
kráčam tichom noci
švih čepele čo pretne prázdnu schránku
klopy klop
skladám masky jednu za druhou


už nie je cool kto ide s davom
je in ten čo vytvára nový
tam kdesi v pomyslenej tme kráčajú mnohý
stádo vytvorilo underground
kde svietia farebné neóny


choré myšlienky mŕtvych géniov
stali sa len otrokmi
prostriedkom drogou chémiou
milenecké hrátky
na osratom hajzli
v koliebke intelektu
páchajú samovraždy


nepochopené poklady
vzali do rúk do úst do statusov
z jedinej skutočnosti
tvoria galériu humusov

DOKONALÝ PROCES

Narodení v obrovských liahňach
skrytý v igelite
ľudia
vhodení do kadí
čakajúci na dosadenie mozgu
do tých prázdnych obalov
na parížsky šalát
a pivo


nemo čakajúci
zavesení na hákoch
skrz kožu na hrudi
bez vlastných pocitov
bez myšlienok
taký pokojní
poslušní


všetci budú lojálni
tak hovorí program
len pár chýb v inak dokonalom systéme
minimálne odchýlky
možnosť vybrať si
vlastný opiát


vytvorený k obrazu svojmu
prvý ľudia
Adam a Eva
za prekročenie zákonov
hnijúci na doživotie


modely zdokonaľované dekádami
plnšie prsia
plnšie pery
slizké diery
lapajúce po láske


kde sa zastavila genocída
tak etická a globálna
čistka
oslobodenie
od morálnych zákonov
pre besnú zver

TRESTY

Mnohí z nich jednoducho umreli
jed pripravený na prehryznutie
uniknutie
no iný to šťastie nemali
museli čeliť následkom
svojich činov


odsúdenie bolo jasnou smrťou
smrť jediným spasením
niektorých zastrelili
niektorých mučili
trhali končatiny
rezali po článkoch prstov
niektorých trhali natiahnutých na škripec
nútili sledovať znásilnenia vlastných rodín
niektorých utopili
iných nechali zhorieť zaživa
výbuchy áut
strelné zbrane
elektrina
divá zver
vykrvácanie z rekta
každý si odtrpel
viac či menej


mnoho ich ušlo
prevažne do Južnej Ameriky
žili dlhšie či kratšie
no predsa
ako
nie je podstatné


i po tých si časom niekto prišiel
alebo si prišli oni sami
z mozgu
skrz hlaveň
cez ústa
do mozgu
sa stali len škvrnou na tapetách


ja som ostal žiť
bez potrestania
dostal som všetko na svete
viac ako ktokoľvek
od nej toto
a od seba
nočné mory
strašnejšie než smrť samotná
výčitky
ostrejšie ako tupý nôž na krku
dni v strachu
že to schytám aj ja
tak ako oni


keď pár pohybmi vyrvem srdce
so slzami v očiach
poviem posledné milujem ťa
a skončím tam
kde by som i tak skončil

POŽEHNANÁ SLEPOTA

Bol malým chlapcom ako každý iný
keď zaklopali na dvere
s párom ihiel v rukách
blyšťali na slnku
blyšťali zlatom
kým zmenilo sa na krv

bez jediného slova
so znamením boha na obleku
zaťali hlboko skrz očné gule
rozťali povrch odstránili bolesť
nenávidel ich
kým ich nezačal milovať

oslobodený od nutností
chvíľami tápal kým sa prebral
zložil náplasť vstal chápal
požehnali ho jasnozrivosťou
tohto hlupáčika rojka
zabili všeobecnosť

sledovali jeho kroky počúvali jeho slová
korene protestov ódy na ukojenie
spočiatku chodil blúdil s megafónom na perách
chodil kým nezdral topánky kým nezodral nohy
kým nezodral dušu až do mäsa
vtedy si ho všimli
našli ho vzlykať nahého
kŕmiac
sa zdochlinou niečoho
čo vyzeralo chutne

,,prečo?!“
zakričal
keď začuli to neľudské kvílenie
to nič
trhajúce bubienky odporným zhlukom ejakulátov
rozhodli sa pokročiť

čepeľ so znamením Boha Ježiša
Mohameda Budhu Ra
on si poslušne kľakol a prijal čo mu ponúkli
silnejší ako on mu poskytoval priestor
a jeho jazyk len s minimálnou odozvou
dopadol do prachu
kým on stál tak blízko vrcholu sveta

a tak písal listy letáky plagáty
písal dňom aj nocou
nocou aj dňom chradol
strácal svalovinu tuk odvádzal
každé ráno prišli psy z celého okolia
a on im ho lial priamo do tlamy
kým neboli spokojní


za obojky im strkal odkazy
s tým čo zistil
kde sa nachádzalo všetko čo hľadali
po rokoch ich predsa pár prišlo
túžili sa nabažiť poznania
no keď ho uvideli
obrátili sa

a prišla jeho stráž jeho trýznitelia
spasitelia
položili ho na dosku
zostal pokojne ležať
vzpierať sa nemalo zmysel
toto bola jeho cesta
vedel to od prvého momentu prvého vbodnutia

odovzdal sa tomu čo malo nasledovať
v zlomku sekundu vyleteli znova
anjelsky prekrásne ihlice zo zlata
pocítil ostrú bolesť v ušiach
posledné čo počul bolo toto preniknutie
podľahol agónii bolestiam
odpadol zaspal
tak krásne a hlboko ako už dlho nie
v tichu

ODPAD

Tmavé steny v izbe bez svetla
prebudenie a sykot
pálčivý pocit rozlievajúci sa do celého tela
sviečka už pomaly dohorela
na mieste kde kedysi bola koža
omamný opar
parfém vlastnej zvrátenosti
pykáš
ľutuješ
kráčaš pred popravčiu čatu
pri každej sekunde
svojej zbytočnosti

kto holduje sám sebe pridlho
chystá spečatiť ortieľ
poď, sa žeň
rúť sa ďalej
i tak nakoniec precitneš
vo vlastnej úbohosti
ty ja

mužské dieťa
túži vyrásť v človeka
ako každý chceš byť iný
skurvil si už priveľa
a preto skapeš s dobou

si muž
si hnoj
si potrava pre hyeny
si skazený potrat
si zbytočným plytvaním ľútostí

naťahuješ ruku
pár centimetrov pred cieľom
do diaľok
ktoré nedočiahneš
kvôli mne
kvôli sebe
tak padni

Ostatní tvorba Martina Jochyma publikovaná v Divokém víně:
DV 62/2012: Dcérenka, Povinná výbava a další