Gabriela Spustová

Prečo prišli Vianoce

Na počiatku

Po čom túži Stvoriteľ?
Tvoriť krásu, žitia tmel.
Stvoril teda nebo zem.
Pustá tma však plní vnem!

Zem je pustá, ale Pán
túžbou tvorí lásky plán.
Nad vodami Boží Duch
vznáša sa a budí sluch.

Boh povedal: "Svetlo buď!"
Deň tak začal svoju púť.
Prvý z dlhých Božích dní,
sen o kráse tíško sní.

Druhý deň dal zemi dar-
do oblohy skryl jej tvár
a z vôd letí závoj pár...
Zem sa pýši - nemá pár.

Tretí deň súš zdvihol z vôd.
Zem uzrela rastlín plod.
Z plodu skvitol nový kvet,
voňavý je celý svet.

Štvrtý deň na nebesiach
stvoril hviezdy, telesá,
slnko, mesiac, deň a noc
- čas započal svoju moc.

Na piaty deň ožil svet
v mori... no i krídel let
-vtáky, ryby, morská "zver",
požehnal Boh namôjver.

Na šiesty deň suchú zem
plnia plazy, zvierat plem,
dobytok i divá zver,
všetko dobré namôjver.

Stvorenie človeka

Ako správcu všetkých diel,
rastlín, vôd i zverých tiel,
stvoril Pán Boh človeka
- radosť bola preveľká.

Dal mu viac než žitia dar
vtlačil doňho vlastnú tvár.
Človek dielo všetkých diel,
zavŕšil dnes Boží cieľ!

Usína svet v Božom lone
Boh ho svätí v lásky tróne.
Požehnal deň siedmy - svätý.
Nech v ňom vďaka k nebu letí.

Raj

Na východe Pán Boh z lásky
Raj vysadil v Edene,
aby sa oň človek staral
obrábal ho prebdene.

Raj bol krásny, preúžasný,
všade vládol pokoj, mier,
každý by bol v Raji šťastný.
Šťastný bol i Adam. Ver!

Pomenoval všetky kvety
všetkým zverom meno dal
a keď s prácou hotový bol,
v strede Raja smutný stál.

Stvoril teda pán Boh družku.
Nie otroka, ani slúžku,
lež priateľku utešenú
Stvoril Pán Boh pre ňho ženu.

Požehnal im: "Ľúbte sa,
nech sa tešia nebesá.
Ploďte zemi deti krásne
sýte láskou - deti šťastné."

Strom poznania dobra a zla

Všade bola sýtosť plodov
všetky smeli ochutnať.
Len jeden bol zakázaný,
na ňom striehne diabol - had.


Tento strom bol skúškou veru!?
Len či človek obstojí?
Či má vernosť, či má vieru!
Či je hoden dôvery?

Zakázané provokuje...
Je v ňom med, či diabla had?
Diabol nitky lesti snuje.
Pokoriť by Boha rád.

Eva vzala, ochutnala,
podaril sa diablov plán!
Adama tiež ponúkala
by bol taký ako Pán."

Skúsil Adam "sladkosť" plodu
spoznal hriechu "dobrotu".
Raj zatvoril svojmu rodu,
zbadal svoju nahotu.

Boh im oblek ušil k koží,
bo sa báli nahoty.
Chránil ich a vychovával
z čírej Božej dobroty

Stratený Raj

Ľudia prví neobstáli!
Zvíťazil ten ľstivý had.
Preveľmi sa ľudia báli
že ich Pán už nemá rád.

Pán bol smutný, dielo krásne
správcu svojho stratilo.
Človek musí znovu získať,
čo sa v Raji zmarilo.

A had symbol skazy, strachu,
bude hltať zemský prach.
To diablovi pre výstrahu -
pre zhubnosť tých podlých snáh!

V pote tváre bude Adam
pôdu svoju obrábať.
Pre ženu je ťažké rodiť,
hoci krásne je byť mať.

Stratil človek dary Raja
na Zemi sa učí žiť.
Cez dejiny Boh ho učí
ako nad zlom víťaziť.

Prisľúbenie

Z lásky Boha - Stvoriteľa
má raz uzrieť Svetlo svet.
Boh do devy čistej tela
vloží Syna svojho kvet.

Ten otvorí brány Raja -
šeolu i zemským tmám...
Tajomstvá čo hviezdy taja
Trojjediný sľúbil nám.

Matka Pána Ježiša

Žila deva spanilá
volala sa Mária
Jozef sa jej zaľúbi.
Chystajú sa zásnuby.

Boží plán však tvorí svet!
Tajom dýcha Nazaret.
Prišiel Anjel Gabriel k nej
k čistej panne ľúbeznej.

Nebom - Ave Mária!
rozniesla sa ária:
Spasiteľa uzrie svet!
Skvitne Lásky nový kvet!

" Ako sa to môže stať?",
smie sa deva opýtať.
"Zošle Ducha k tebe Pán,
tak sa splní Boží plán."

"Či to deva, či to chceš?
Požehnanie prinesieš."
Deva vraví: "Nech sa stane,
služobnicou som, môj Pane."

U Alžbety

Zachariáš z kňazskej triedy
bol už starý, nemal deti.
V čom však človek nič nezmôže,
to ty Slovom tvoríš, Bože.

Tak Albžeta, počla Jána,
ktorý má byť prorok Pána.
Benediktus otec spieva,
nech tú radosť rozosieva,
keď sa synak narodí...

Mária sa ku nej vydá.
Anjel predsa hovoril,
že Alžbeta čaká dieťa.
Boh v nej život otvoril...

Keď Máriu ona zrela,
dieťa jasá v lone jej.
"Požehnaná", osloví ju.
Požehnané dieťa v nej.

Magnifikát zvučí k nebu,
Mária chce vyspievať,
všetku radosť, silu, vieru.
Velebou sa chveje mať.

V Betleheme

Karavány z Nazaretu. Hľa - sčítanie ľudu je tu!
"Tam sa náhli každá hlava,
skadiaľ tvoj rod! Podľa práva!"

Tak i Matka - možno v strachu,
z ťažkej cesty plnej prachu,
nájde nocľah v Betleheme
len v maštali - len na sene.

Pod srdiečkom svätej Matky
spinká synček - kvietok sladký.
Jozef - pestún - Bohu verný,
chráni dar ten prenesmierny.

Na nebi už hviezda žiari,
posolstvá sa nesú v žiari.
Už sú blízko veľké divy!
Už sa zrodí Boh - Syn živý!

V tichu, v láske sa Boh zrodil,
by ľud z biedy oslobodil.
Bez paláca, bez pátosu
Boh tká pre svet nádej, spásu...

Pastieri

Na pasienkoch v noci bdeli pastieri,
keď ich zrazu Božia sláva ožiari.
Anjel Pánov zvestoval im veľkú zvesť:
Dávidovo mesto môže radosť niesť!

Narodil sa v jasliach práve Boží Syn!
Rozjasnilo nebo chórom anjelským!
Prespevujú všetci Bohu na slávu!
No pastierom tisnú do sŕdc obavu.

"Nebojte sa!", vraví anjel s radosťou.
Nech vám srdcia nepukajú úzkosťou!
Pokoj ľuďom dobrej vôle! volá zbor.
Bohu sláva nech sa nesie navôkol!

Keď sa Betlem znovu oddal nočným tmám.
Pastieri sa poberali k jasličkám.

Vskutku našli v jasliach Svätú rodinu.
Vraveli im, čo zažili v hodinu,
keď sa dieťa narodilo do ticha.
Srdce Matky premýšľa, no utícha.


Vrátili sa na pastviny v radosti.
Za prežité chvália Boha z výsosti!

V Chráme

Po dňoch, ktoré káže zákon
niesli dieťa do chrámu.
Jeruzalem privíta ho
zverí v Božiu ochranu.

Simeon už túži zomrieť,
len na dieťa čakal on.
Že ho uzrel, Spasiteľa
chválospevu zaznel tón.

Prorokuje bolesť Matke,
v synovi zrie znamenia.
Prorokyňa Anna spozná
v dieťati čas spasenia.

Obaja tu chvália Boha,
za tú milosť, dar a česť
vidieť slávu Izraela -
Svetlo, čo nás bude viesť.

Králi

Od Východu perzský králi
hviezdu jasnú sledovali.
Hviezdu ktorá kráľa tuší.

Židovského kráľa túši,
čo poteší mnohé uši.
Z hviezd a písiem vyčítali,
za hviezdou sa ihneď dali.

Kdeže hľadať dieťa, kráľa?
V paláci je táto sláva?
Herodes má vari syna,
ktorý práve uzrel svet?

Veru že nie! Boh je iný!
Nedbá dvorných taktík siných!
Nedá svetu Syna v lesku,
plnom intíg, krvi, vresku.

V skromnosti a tichu dáva
svetu skvosty Lásky, Práva.
Našli kráľa. Boli bdelí.
Na slame ho uvideli.

Kadidlom v ňom ctili Boha,
myrhou zasa človeka.
Zlato k nohám položili.
Sláva Bohu preveľká.

Tak otvoril brány všetkým,
čo chcú pravdu v skutku nájsť.
Len treba zísť z piedestálu,
nenechať sa leskom miasť.

Nebezpečenstvo

"Vstávaj Jozef", anjel budí pestúna.
"Do Egypta bežte Svätá Rodina!"
Bo Herodes na Ježiška tasí meč!
O vraždení, neviniatok, vedie reč!

Herodes sa trasie, že mu vezme trón
dieťa, čo tak vrúcne čakal Simeón.
Nevie on, že dieťa nesie lásku len
zahubiť chce Jezuliatko diabol ten!"

A tak Jozef poslušne sa uberá
cez púšť, v noci,
len s modlitbou na perách.

Na ceste

Do Egypta v tichej noci
kráča Jozef, Matka - hoci
nie je ľahké vôľu Pána plniť.

Do neznámej zeme idú
Božie dieťa chrániť budú
plní lásky, Božej vôle plní.

Neviniatka

Doráňané matky,
pre zlosť tohto sveta
Boľavé náreky
ku nebesiam letia.

Koľkože ich padlo
sťa vojakov v boji?
Celý svet sa trasie,
celý svet sa bojí.

Boľavé náreky,
pery tuho mlčia.
Na svete je biedy
a tma v dušiach vlčia.

Koľkože ich padlo
sťa vojakov v boji?
Celý svet sa trasie,
celý svet sa bojí.

Všetkých chlapcov
do dvoch rokov
zhubil dal
v Betleheme Herodes
ten krutý kráľ.

Koľké matky trápili sa,
plakali.
Batoliatka vojaci im
zaklali.

Boh mu splatil bolesti tých dobrých mám.
V zúfalstve a veľkom bôli zomrel sám.

Už sa môže vrátiť Svätá Rodina,
už niet toho, kto tak kruto vyčíňal.

Nazaret už čaká Ježiš na teba,
nech sa zjaví veľká Božia veleba!

Splnenie prisľúbenia

Z lásky Boha - Stvoriteľa
uzrel Svetlo tmavý svet.
Boh do devy čistej tela
vložil Syna svojho kvet.

V plnosti čias prišiel na svet
nový Adam - Boží syn.
Bude učiť, liečiť, trpieť.
Zmyje mnohé z sveta vín.

Adam chcel byť miesto Boha.
Sám určovať čo je zlé,
neniesť žiadnu zodpovednosť,
pokladať zlé za dobré.

Ježiš sa vzdal Slávy Otca,
stal sa v skutku Človekom.
Láskou po smrť marí zlobu.
V tom zápase odvekom...

Čo malo byť od počiatku,
čo sa v Raji stratilo,
to Boží syn znovu získa
životom, sťa platidlom.

Ten, kto hľadá, ten ho nájde...
Vianoce sú každý deň.
Dovoľ Láske narodiť sa.
Oplatí sa trpieť preň...