na další stranu
Rebeka
VEŠTKYŇA
[ja]
mám zmotané vlasy a úsmev kráľovnej krásy
usadený na perách
ako lastovička na telegrafnom stĺpe
[ty]
máš pehu za uchom a voniaš vankúšom
si najsilnejší
zo všetkých silákov ktorí clonia oblohu
[ty]
toto dievča ma má spasiť?
krútiš neveriacky nosom
(aj tým ostatným čo máš na hlave)
[ja]
len ďalej oberám biele nitky z červeného svetra
už viem že naša dcéra bude - Petra
(a tak sa nemusím snažiť ťa zaujať)
[ona]
povedala mi to stará cigánka na púti
a naslineným prstom
si uhládzala bradavicu na pravom líci
DÁM TI
dám ti
ryšavý deň
muškáty pod tričkom
všetko
čo chcem
dám ti
nebadaný zlomok
toho
čo dávaš ty
CHCEM
chcem olovené nebo
a kyslý dážď
chcem byť na chvíľu tebou
a donútiť ťa mať rád
to čo mňa šťastnou robí
chcem chodník pomedzi hroby
ním ísť až na kraj rezko
nechcem tak veľa
chcem iba
všetko
POLTERGEIST
niekto cudzí
vošiel mi do tela
je v mojej ľavej obličke
je v mojej koži
tíško si vo mne lozí
a mojimi očami pozerá
kto si
ty cudzia osoba
kto si a čo tu chceš
to čo robíš
sa mi vôbec nepodobá
vypadni
!
zmizni
!
choď už konečne preč
!
VESMÍRNA
nevidela som ťa
celý svetelný rok
zamyslená kráčam
po mliečnej dráhe perónu
sama nasadám
do vákua vlaku
vyzerajúc
tvoju orieškovú tvár
ale stanice sú len opustené planéty
a ty sám si zmizol v čiernej diere
je to tak lepšie
ver mi
hviezdu si zo mňa chcel
no ja už mám svoj vesmír
PRE KAMARÁTA
túlavé srdce máš
a rád fotíš holé prdelky
a milión žien si mal
slobodné slečny i panie manželky
však ani jedna nebola tvoja
naozaj
ani jedna ti v skutočnosti nepatrila
preto dnes v samote noci
stvrdnutý nános pózy
obúchaš kladivom viny
až na neurčitý pocit
...
pocit
...
že život príde až zajtra
|
