na další stranu
Rebeka
ŽIVOT NARUBY
tomu malému vo mne
kde si
prečo ťa nepočuť
už by si mal dávno tĺcť
srdcom do mokrej ružovej tmy
ktorá ťa obklopuje
no ty len zaryto mlčíš
poď
prečítam ti rozprávku
a ty mi za to môžeš
prevrátiť život naruby
keby si aspoň zaplakal
MOJE JA
moje každodenné ja
sa vrátilo
z prvotrimestrálneho výletu
späť na zem
som rada že ma neopustilo navždy
inak sa asi silno chytím pažby
a druhý koniec dám tam
odkiaľ vychádzajú slová
zmačknem trošku
a rozbijem sa
ako bábka porcelánová
z ostrých črepov opatrne vyberiem
tvoje trojmesačné telíčko
a dám si ho do postieľky
už ju len kúpiť...
TAK PREDSA
voda zdola nahor
slnko na východ zo západu
a zem má štyri rohy
z mäsa a krvi našej
vznikne človek nový
z ničoho a predsa všetko má
všetkým je
(aspoň mne)
trochu ty trochu ja
a predsa celkom iný je
či nie?
tak predsa!
JAZVA
ja z vane leziem
a tvoja jazva lezie tiež
tenká červená čiara
za ktorou leží
tvoj plač
tvoj smiech
zubatá pripomienka tvojho príchodu na svet
biele kachličky
neónová žiara
a štyrikrát tá istá otázka
(kluk, kluk, kluk, kluk)
ja viem
chceli ma len ukľudniť
asi som sa príliš triasla
a potom nôž
ako do masla
najpodivnejší pocit bol
keď ťa zo mňa vyťahovali
|
