na další stranu
Rebeka
O mne toho nie je veľa čo povedať. Som obyčajná mladá žena/dievča (narodená 18. 2. 1986 v Košiciach), ktorá má rada literatúru, cudzie jazyky a ľudí, čo pomáhajú druhým. Už rok žijem v Prahe, ale nevylučujem ďalšiu zmenu bydliska. Vyštudovala som právo a čiastočne sociálnu psychológiu (prvý stupeň), ale nerobím ani jedno, ani druhé. Pracujem s číslami, a minimálne do konca januára ešte budem. Potom nastúpim na materskú, a možno si vymyslím zas niečo nové.
ÍSŤ S TEBOU
podala mi prsty
na konci rozstrapkanú ruku
ovinula sa okolo mojej
ako užovka na konci leta
asi aby zo mňa vysala
posledné zvyšky tepla
chcem ísť s tebou
šepla
a ja blbec som nevedel kam
LETÍM
[dni]
boeing nad morom
a vzduch k jeho hladine
divé husy
husy na víne
či pavučiny na jar
[letia]
guľka z hlavne
s tlmičom alebo bez
list vo vetre
utrhnutý pes
pes za pachom srnky
[letí]
nezabudni si padák
až poletíš voľným pádom s ním
[čas]
MALA BY SOM
aj ty odídeš
ako si povedal
v hneve
a mala by som
odplávať hneď
nepozerať späť
na tvoj pustý ostrov
mala by som
prestrihnúť pupočnú šnúru
ktorá ma k tebe púta
oceľová rieka chladná krutá
mala by som
tiecť preč
a večer špendlíky
do bábiky z vosku
namiesto sladkého bozku
mala by som
lenže to si radšej
odhryznem malíček
a dám ho zožrať
prvým divým mačkám
čo za mnou pôjdu
ešte si tu.. chvalabohu
MODRÁ
víkendová obloha nebesky modrá
farby nevädzí
očí jej fotra
dokonale ladí so sviatočnými cibuľkami na tanieroch hostí
dokonale ladí
len keby ti v špičkách kostí
nerezonovalo jeho --- DRŽ HUBU!!!
NA HLAVU
ako rozliaty atrament
padá mi noc na hlavu
tma zahalí všetko
čo má byť skryté
a ja pocítim
v skryte duše
únavu
som ako tá noc
- padlá na hlavu
PRAŽSKÝ SOCIOFÓB
kam ideš
stovežatá
nevidíš
ten dav
je všade
kam sa podívaš
iný kraj
iný mrav
dav
dav
tak sa aj udáv
SPÄŤ
šedivý závoj
predmenštruačného dňa
oblieka si
prstom uhladí si
vlasy
a zmizne v hustej hmle
nevie
že jej býva
z cigaretového dymu
zle
a zo zimou oholenej krajiny
si stále tak detsky
naivný
keď prosíš
poď späť
|
