Lucia Bizarretová

V PUBE S NÁZVOM „NOHA BEZ KURČAŤA“ SI VYFAJČI OSAMOTE PO DRUHÝKRÁT...

Neplnoleté dievča, namočené v obsesii,
kefou na šteňatá vytrháva vlasy
umelohmotnej bábike,
predstavujúc si svoje ešte nenarodené dieťa.

Atmosféra páchne pod plachtou
psychotropnej kvapaliny a
po kýpti nalomenej stoličky
sa plazí tak kurevsky dráždiaci
parfum povedľa sediacich mužov.

Ani si nechcem predstaviť,
čo sa obtáča okolo myšlienok
staršieho pána s pokriveným úsmevom,
stačí, že žalúdok vlnovito pláva
zo všetkých tých predstieraných lások,
ktoré sa permanentne premietajú
na protiľahlú stenu záchodovej kabíny.

Klasicky skrčená na schodoch popraskanej slasti,
s pokojom vdychuješ opar z vrecúška zeleného čaju.
Už máš melodicky po tom...
nasvedčuje tomu rozšírená diera
na ruke, tak trochu nešikovne prelepená
krikľavým leukoplastom.

Nehnevám sa, veď prečo by aj...
že si mechanicky užiješ,
je mi v podstate na tri...
Ale tie podvodné zvratky okorenené prešľapmi
si do vodnej fajky osamote pozbieraj,
lebo noc má ramená ešte len sviežo roztvorené
a ja sa chcem zadymenej tme nerušene rozdávať...

ZAČIATOK

Dievčatko rozkladá nohami aj rukami
ako bábika naplnená molitanom,
tenký zvuk sa derie z vlásočníc.
Roztavená matka si ju
opatrne vinie k hrudi,
zrastajú v jedno,
pohládza jej vlásky
a všetko vonia mliekom.

INTÍMNA

Gladiola sa roztvorila,
hyacint orosil
mliečne okuliare.
Musíme vytriasť záclony,
olejovým prúdom
bude striekať krv.

INTÍMNA Č. 2

Pri žeravých kľučkách
latexom vyfetovanej izby,
infúziou podrež anemickú žilu.
Chvenie vytečie do taniera.

X I.

Vyšrafovaná stopa detskej topánky
sa odráža z vnútornej strany brucha.
Žena sklonená nad vaňou
loví klzké embryo a
slané kvapky zatláča do hrdla.

X II.

Obloha rozhodila siete,
je noc a tmou letí
plač nesplodeného dieťaťa.
Neznáma žena čmára prstom
na sklo: „Chcem prefarbiť
stránky z kalendára.“

PRÍDEŠ

Boli časy, keď som fičala na ruskej skupine Tatu,
ženy sa o mňa bili a muži možno tiež, ktovie, tých som neriešila.
Boli časy, keď som s obnaženým poprsím behala po uliciach
a celkom bez hanby všetkých zdravila „ahoj“.
Boli časy, keď sa fernet, vodka a iný lieh vlieval
do žíl, dym z cigariet zapletal kučery vo vlasoch
a orgazmus po sexe niekoľko hodín doznieval.
Boli časy, keď som sa stretávala s homosexuálmi,
prostitútkami, transsexuálmi, narkomanmi,
asexuálmi a ostatným výkyvom spoločnosti.
Boli časy, keď zima nemala frigidné myšlienky,
Vianoce chutili úplne inak, tak nerealisticky sladko,
a so žiletkou, ktorá sa objavila v balíčku pod stromčekom,
som zrezávala šaty z bezbranných bábik…
Také boli časy, ale už nie sú, teraz ma zaujíma iba to,
či mi prídeš zapáliť aspoň jednu sviečku,
keď mi raz pribijú klince do rakvy.

Ostatní tvorba Lucie Bizarretové publikovaná v Divokém víně:
DV 66/2013: Galéria surrealistických obrazov a další
DV 64/2013: Rokmi to tak chodí a další