Lucia Bizarretová

GALÉRIA SURREALISTICKÝCH OBRAZOV

Surrealistický obraz na popraskanej omietke
mutuje v machuľu. Dve ženy
ležiace na koňoch z kolotoča
sa rozlievajú do strán.
Blondína má v oku zvyšok cigarety,
bruneta kružidlo zapichnuté v pupku.
Prašivý rám sa láme vo dvoje.

Surrealistický obraz na omietke predsiene
je podobný letiacemu šarkanovi,
čo počas jesene obšťastňuje deti.
Na tenkej šnúre blízko neba dole rukami
chce padnúť hlbšie. V rohu sú tvoje
odtlačky, zasypané obzvlášť jemným púdrom.

Surrealistický obraz vyvrhnutý na pavlač,
pod solárnym systémom
sa prudko rozmazáva.
Pinzetou opatrne vyťahujem
hašlerku z krku neživého koňa.
Proces žmýkania dokončený.
Bez nôh sa pohybuje
amalgánový hlas, ku mne, ku mne…

Načo tieto impotentné klamstvá…?

GRAMOFÓNOVÁ PLATŇA

Bol to úsmev, studené ruky, minerálka,
presso, štyri multivitamínové džúsy,
slzy, smiech, bozky v daždi,
milovanie v mačacej srsti
a potom vybičovaný rozchod.
Opäť slzy, smiech,
štyri multivitamínové džúsy,
presso, minerálka, studené ruky, úsmev,
bozky v daždi sa vyparili
a na milovanie v mačacej srsti
som dávno zabudla tiež,
lebo veď vieš,
náš vzťah nestál za nič.

ŽALÚZIE NA OČIACH

Chcelo sa jej zvracať, keď videla
roztečené žiabre na chodníku.
Zhnité listy a uprostred sedel muž.
Bol chudý, zhrbený,
čosi mu tieklo po nohách.
Chcelo sa zvracať aj ostatným,
čo bez mihnutia chvosta
prechádzali okolo,
sťahovali žalúzie na očiach
…a nik mu nedal na rohlík.

LUNAPARK NA BRUCHU

Nemám rada frustrované ženy
a ani tie, čo sa s niekým vyspia za peniaze.
Nemám rada veľa typov ľudí,
pritom ja sama nie som dokonalá.
Akceptácia mi prestala chutiť,
to nie je sladká čokoláda ako za komunizmu.
Pred menom titul, za menom tiež,
vyhľadávam len nadpriemerné tlupy.
Škoda, že Boh nemá na bruchu
nakreslený lunapark, nie je žena
alebo aspoň Róm natiahnutý v obleku,
bol by zaujímavejší.

NA VÝCHODE

Uprostred cesty leží žena,
tvár má zaborenú v blate
a o kúsok ďalej sa váľa ruka,
ktorú jej odtrhla črepina z granátu.
Prsty ešte zľahka zovierajú
ucho igelitky s mliekom a múkou.
Okolo chodia psy, autá, ľudia ako stroje
a v panelákoch sa skrývajú deti,
ktoré trpia na smäd plus hlad,
čo by za utíšenie svojej potreby dali všetko…
Lenže kto si všimne
igelitku ozdobenú krvavým fľakom?
Kto si všimne ženu,
ktorej by bolo potrebné
z úcty zariadiť slušný pohreb?

KOLOBEH

Ste spolu.
Pusa, kvety, prázdne slová,
ktoré sľubujú večnosť.
Miláčik, zlatko, láska, láska
a snubný prsteň.
Niečo čierno-biele,
torta, veľa hostí,
ošúchané sľuby.
Potom rozvod.
Delenie majetku,
delenie syna, delenie dcéry.
Sklz nižšie, nižšie,
žiletky, remene, lexauriny.
Rovná čiara,
opäť láska, drzo, tvrdo,
obnovenie behu stále dokola…

Ostatní tvorba Lucie Bizarretové publikovaná v Divokém víně:
DV 68/2013: Začiatok, Intímna a další
DV 64/2013: Rokmi to tak chodí a další