Lucia Bizarretová

Lucia Bizarretová (*1989) – študuje žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je autorkou kníh Izba s oceľovými roletami (2012) a Dva kríže na krku (2013). Publikovala v domácich i zahraničných časopisoch a v internetových periodikách. Založila a vedie kultúrno-literárny online časopis iLeGaLiT. Žije v Nitre.


Jiří Anderle: Carpe diem, carpe noctem – Urvi den, urvi noc
1984 měkký kryt, lept, suchá jehla, 64 x 96 cm

ROKMI TO TAK CHODÍ

Chodili sme na strechu,
sadať si za komín, aby nás nik nevidel
a s vysušeným steblom trávy medzi prstami,
ktoré oblízal zapaľovač,
sme sa tvárili, že skracujeme cigaretu.
Chodíme do kaviarní,
sadať si na stoličky potiahnuté hodvábom,
aby sme boli všetkým na očiach,
vykašliavať začmudené pľúca
a piť kávu bez kofeínu
aspoň pre dobrý pocit.

BEZ POMOCI

Stála som na prechode
a vedľa mňa niekoľko ľudí,
mali sme červenú,
ale autá tiež.
Bola tam sanitka a z nej
volala o pomoc nejaká žena.
Všetci sa smiali.
Potom za ňou šiel
jeden zo záchranárov
a možno ju mlátil,
lebo kričala ešte viac.
Opäť sa všetci smiali
a mysleli si, že tá
ženská je blázon.
Ale čo ak nie…?

SLUČKY

Nedeľné obedy sa mi zdajú trápne,
keď sa zíde celá rodina,
ktorá na seba počas týždňa nemá čas
a potom chcú všetko dohnať za deň.
Kričia jeden cez druhého,
ale nikto nikoho nepočúva,
lebo pozornosť sa koncentruje v rukách,
ktoré vystierajú do mís,
aby uchmatli čo najväčší kus mäsa.
Modlíš sa, prežúvaš hnusný pocit,
na hlavy nasadzuješ slučky a
tvoju iritáciu podčiarkuje umelý chrup,
plávajúci v polievke.
Vtedy chýba naozaj málo,
aby si skutočne potiahol…

MLČAŤ

Ryť na stenu básne,
počúvať songy znásilnené
karamelovým prstom a mlčať.
Mlčať, prehltnúť každú hlásku.
Nejesť arabský chlieb,
vôbec nič,
nepiť pivo,
vôbec nič.
Neľahnúť si na zem,
do spacáku,
nezatvárať oči.
Mlčať, nechať sa prepichnúť
cudzími hlasmi, zachytiť všetko,
čo môžeš neskôr využiť…

NOČNÁ POHODA

Tiene, ktoré vrhali svetlá
vo výťahu, pripomínali zvratky,
a preto sme dvanásť poschodí
vyšliapali radšej pešo.
Chodba mala šedý zákal,
ale zdalo sa mi, že pri dverách
jedného bytu ležal človek.
Takmer som na neho stúpila
a myslím, že keby to aj urobím,
bolo by mu to jedno.

ZOZNAMKA

Posledných pár rokov si začali lesbické ženy podávať
inzeráty napísané v gramatických rýmoch.
Možno si myslia, že je to viac romantické, že tým
ošúchajú väčšie množstvo svrbiacich prstov.
Si píšete a ony netušia, že na druhej strane
je chlap alebo žena, od ktorej jedného dňa
príde miesto odpovede spam.

Ostatní tvorba Lucie Bizarretové publikovaná v Divokém víně:
DV 68/2013: Začiatok, Intímna a další
DV 66/2013: Galéria surrealistických obrazov a další