Kama Rozenbaumová

Každý má niečo rád

Zelenému Antonovi naskočila husia koža od cesty samovrahov
malý vrabec analyzuje perím vodu
potom v prach v ktorý sa obráti
a otrepené slnko hľadí básnikom do karát
priťahujúce vrásky na ružových prstoch klaviristu
ich zmyselnosť nedotknutá prehýrenou nocou
objatie slovami
bolestné výkriky narkotikou života
rozdupané kvety nehy
pod nohami tej nevšednej noci
milenci túžia po posteli s baldarhýnom k uspaniu svojich vášní
známky na obálkach vrieskajú samotou v cudzích krajoch

a každý má niečo rád

(publikováno v Divokém víně 10 / 1970)