Ivan Vanák

NARKOMAN

pálivá hmla si opäť ustlala
na jednu noc v mojej hlave

motýľ so spálenými krídlami
veselo vzlietol do svojho neba

a ja prehrajúc ďalší boj s rozumom
dal som si zas jednu dávku teba

HARMONIKÁR

v Bratislave pred Fórumom
na lavičke sedáva
starček s harmonikou

do klobúka
ľudskú hanbu zbiera
a deň čo deň
si necháva vypáliť
svoje oči

už dávno sa ten nemodlí

ZÁVEREČNÁ

počúvam kroky na chodbe
aby som zachytil
chôdzu tvojho srdca

a keď potom prídeš
ešte hlboko do noci počujem
tlkot tvojich odchádzajúcich nôh

STARÁ LÁSKA

ja žijem s inou
ty s iným
obaja úplne iní

a predsa sme si za tie roky
ublížili príliš veľa
aby sme si mohli byť cudzí

ČLOVEČINA

zem je plná ľudí bez života
všade samí otrávení ľudia

už aj tie hrobárove sliepky
sú celé akési nanič

červy sa nakazili ľudskosťou