Peter Prokopec *1988

***

V základnom tábore
gejzír prerazil pásmo granitu
a teraz je pripravený na sťatie
(hlavy?) -

výprava
to bude mať ťažšie
než sľubovali prognózy

"Starší"
vyhadzujú pokazenú výstroj
a snažia sa zafixovať
chrbticu vody
zatiaľ čo sa vo zvyšných stanoch
liahne o p u s t e n o s ť
namiesto živice -

(Tundra nesklopí zrak...)

NA BREHU SI PRIPADÁM O HLADINU NIŽŠÍ

V období dažďov -
keď je schránka plná vtáctva
ktoré sa vyliahlo z anomálnej tmy
implantovanej do vzduchu -
ma oziaba na chodidlách
výstup popri horskom potoku
(na brehu si pripadám
o hladinu nižší)

Inokedy
(pri sledovaní zostrelených vetiev)
natrafím na drevo
ktoré rezonuje

Avšak -
až pokazená "horolezecká skoba"
mi umožňuje sledovať:
mráz kotúľajúci sa po kameni

A klíčiaci sneh zosadá
na iné
svahy...

A NA OKOLÍ POVIEVALA STRHNUTÁ CELTA

i.
V norách ostalo skryté:
fosforom doškriabané stopy po "osadníkoch"
a odlet rogál smerom k tornádam

*
"Toto leto bude opäť trvať
až do začiatku jesene" - zaznelo od stola
pri ktorom neovplyvniteľné
mávalo z brehu

(a na okolí povievala
strhnutá celta)

ii.
Plynutím sa nič nezmenilo -
aj po rokoch
sa dá bytie nájsť v tieni
rozkonárených erupcií...

V TOM ROZHOVORE SOM SA NARODIL

... a ostali stepovať na tom kuse černe
ktorý sa leskol od slín
kvapkajúcich z vykĺbenej sánky
(nastal prechod zo vzduchu
do spoločného prístrešia?!)

... a považovali ich za náter
oškrabaný z predošlého lesa
(Pristupovali k nim opatrne
a niesli so sebou dary
& odchody z nástupíšť…)

(... nasleduje strofa s vynechaným a
v dokonalom tichu a bezvetrí
na ktoré nedosiahneš)

... a v danom momentne
sa obaja udiali
na danom mieste -

v tom rozhovore som sa narodil...