literární časopis založený v roce 1964

JEDNÉHO DŇA

som sa mu začal zdraviť

najprv
potichu
a potom nahlas
dobré ráno chodník

zo dňa na deň
máš viac schodené nohy

POSLEDNÁ ŠANCA

kým ti oholia hlavu
čaká ťa
posledná šanca
na vrkoč

KTO TU ČAKÁ?

pokožka
po ktorej beží
opreteky
husia koža

IBA TY

sa opýtaš
kam idem

keď nejdem nikam

BOKY

kolíšu sa

keby som bol zviera
nerozmýšľal by som
ani zlomok sekundy

boh musí slintať
keď tebou prechádza

JE CESTO

ktoré zamiesiš
ktoré vykysne
ktoré vložíš do pece

chlieb ktorý mi podávaš
má chrumkavé vrásky
stareckej tváre

KDE

je ten muž
ktorý tu vždy býval

chodil každé ráno
s brašňou na pleci
a pískal

stále si pískal
snáď ani nehovoril

a vy to neviete
pred niekoľkými dňami
si otvoril okno
a odletel

NEDÁŠ POKOJ

skale uväznenej vo mne

stále si myslíš
že ju dokážeš rozdrviť

nie
to len brúsiš nôž
ktorý nás prebodne

a nechá trpieť
v makovom poli

sa stratila
jedna malá makovica

a nemá číslo

JAZZ

je zúfalstvo
dusiace sa
v útrobách saxíku

už viem prečo si občas robím
jazzový večierok

TELEFÓN 1

príďte
mám vo vani
obraz muža

ktorý mi kradne vodu

neviem či ju pije
alebo ju chodí predávať

alebo ju púšťa susedom

príďte

lebo občas vstáva
a pochoduje po byte

ostávajú za ním kvapky
niekedy aj mláky

musím šepkať

lebo stojí za dverami
a počúva

TELEFÓN 2

dnes prešiel
vodovodným kohútikom do kuchyne

musel byť v čajníku
všetko vypil

neviem
či to nie je sused zhora

prechádza popod prah dverí

počula som ho
ako sa modlí
v mojej skrini

ale kým som našla lepiacu pásku
aby som mu zalepila ústa
a oči
ušiel

ostala po ňom
jeho vôňa

všetko to poviem
jeho žene

a napojil sa
u mňa aj na merač tepla

a odnáša
si ho v niečom

TELEFÓN 3 / ODPOVEĎ

milá pani

dnes som pozoroval toho muža

máte pravdu
chodí nepozorovane
popod prah

bol aj u mňa
kradne vodu a teplo
dokonca nepohrdne ani plynom
a svetlom

občas sa tvári ako obraz na stene
alebo odraz vo vode

nevolajte mi viac
lebo nás odpočúva

ale
všetko zapisujte na lístky
a nepozorovane ich odkladajte
na rôzne miesta
aby ich nikdy nenašiel

o všetkom viem iba ja
lebo som tajne prepojený
s vami

naša tajné pozorovanie
a odhalenie môže trvať
aj niekoľko rokov
tak nikomu ani slovo

ps
nehovorte to jeho žene môže byť agentka

LÍSTOK

chlieb nemáme
vajíčka kúp
mlieko nezabudni
ružové
cmuk

POZERÁM

na lyže
opreté o stenu

stačí zatvoriť oči

MILUJEM TÚTO KRČMU

až zomriem
vycapte tu parte

tu chľastal
a písal básne

sedel vždy pri okne
aby videl ako z vlaku

na chodník
na davy ľudí
na stromy
a chodníky v parku

na strechy okolitých domov

na nebo
zavesené v oknách
pri západe slnka

nalepte len niekam
na spodnú stranu stola
niečo pekné
aby som to videl zdola

POČKÁM

na nevedno kam
na koniec času

na dva opité štuple
očí

ešte raz pán vrchný
som tu nonstop

to mi stačí

STARÁ CIGÁNKA 1

vyveštím ti budúcnosť
keď máš cigaretu

nemáš
ta umri
keď si skúpy

STARÁ CIGÁNKA 2

vždy iná
možno tá istá

zhrbená
škaredá
podobná moriakovi

čvachtá chodník

v storočnom kabáte
má tisícročný život
a jeden cent

ty ši inteligentny gádžžžo

môžeš si aj chytiť
keď tak chceš

JE NEVIDITEĽÁ

príde z diaľky
a nevieme
akú nosí mašľu

KONEČNE

viem
kde som

sedím na brehu
a kŕmim nekonečno

VOJNA

je truhla
v ktorej blúdi slepý kôň

CELKOM NÁHODOU

sa na kohosi podobáš
malý pavúk
v nekonečnej sieti

za dverami vypadnutých z pántov
pod deravou strechou
starých rúk

požehnaný
plod
života

počíta
svoj ruženec

O

veľa veciach vieme svoje
ale kto vyzul topánky
na treťom schode
pekne položil
ako k dverám
a odišiel

nevieme nič

NEHĽADÁŠ MA NÁHODOU?

som hosťom
iba v snoch

len ty máš hrob
tesne
nad mojim

PO POTOPE

všade voda

z vody vystúpi
breh

nikde nikto nik

bojím sa otvoriť oči