na další stranu
Dominik Želinský
I.
Sneh
mi vŕzga pod nohami
vôbec je celý rozšlapaný
mojimi nohami
a iných ktorí sa
prechádzali
popri tejto stavbe
popri týchto stromoch
rozmýšlam nad tým
jak som si kedysi mohol myslieť
že kozmetika DOVE sa volá DAV
a že je to podla radu ľudí
bola tma a nebo bolo také
jednofarebné
také smogovité
všetky svetlá sa odrážali
v kalužiach
keď som bol malý
myslel som že sú to nejaké riečne
panny
no ale tiež že vo westernoch sa strielajú
naozaj
všetko sa mi tak nejak
mieša v hlave
náhodné spomienky
a tak
je večer
a stále hučia
autá.
II.
Stretli sme sa na križovatke
tuším bolo druhého
Bolo leto, takže teplo fajn
príjemne
Len trochu sparno
a všetko malo žltú príchuť
Asi tak to bolo
Dali sme si kolečko okolo
domov
a ja že
Poďme do krčmy
On na to že nemá prachy
A ja len
Šak ja to zatiahnem
Neviem, čo som mal na sebe
asi košeľu bolo ešte leto
posledný deň leta
Sadli sme si a rozmýšľali čo si dáme
bol tam chládok a všetko
nazelenalé od plachty
Len trochu sparno
a všetko malo žltú príchuť.
Aj keď trocha v zelenom.
A ja že
Kofolu?
On na to či ne pivo
A ja len
Ne, nemám chuť
Sedeli sme a pili bolo voľno
a druhý deň bola škola
prvýkrát na strednej
A ja že
Tešíš sa?
On na to že áno
A ja len
Konečne vypadneme
z tej skurvenej základky
a štrngli sme si kofolou
Potom som navrhol že či nejdeme pozrieť
na starú školu odkiaľ
sme vypadli už štyri roky dozadu.
Nebola otvorená a ja som to ľutoval
Mám rád nostalgiu
Tak sme šli ďalej
a ja že
Pome pozrieť Hronskú
či tam nebudú bývalí spolužiaci
On na to že jemu sa nechce
A ja len
Nebuď kokot, ideme
A tak sme šli bolo fajn rozprávali sme sa.
Pri Hronskej nebol nikto ani tam nič nebolo
napísané.
Tak sme to obrátili že ho ešte odprevadím.
Celou cestou sme kecali o politike
Lebo inak to ani nejde
rozoberali sme všetko.
Asi sme hodne kričali
a ja že
Nekrič tolko
On na to že nevadí že nech
to všetci počujú.
A ja len
Tak jo
Odprevadil som ho domov
bola už tma mohlo byť osem-deväť.
Ešte som posedel na múriku a pomyslel
si
že sme ukončili deň
III.
strašne dlho som
nič nenapísal
neviem prečo
autá letia po ceste
čo vedie pod mojim
domom
vtlačení do sedadiel
sa pozerajú
smutne
a pomaly
na vozovku pokrytú
zbytkami
tiel.
celý svet sa zúrivo
zaplieta
do stromov v malej
aleji moje
myšlienky
moja
funkci a ja ktorý som
divoký a
zlostný
aj keď len občas
a sledujem odraz
lampy v mojom okne
a v okne oproti
sa stále svieti
IV.
flákal som sa po
miletičke
bolo teplo
až príliš
a v koženej bunde som sa paril.
cítil som sa otrasne
smeč nie je otázkou hry
ale povahy sakra!
kričal po mne telocvikár
aj keď to znie zas velmi
básnicky
tak to povedal.
potom sa ešte opýtal
ako sa volám
a niekto povedal že
Želinský.
a ja
som ich všetkých v tom momente
strašne strašne nenávidel
vlastne som sa nenávidel
sám
že neviem smečovať
V.
Minule som len tak ráno vyšiel
von
bola asi zima
ale ja to nejak dramaticky
necítim
Šlapúc po chodníku z mačacích hláv
vo vetre a tom divnom
smrade čo je zrána na uliciach
som sa cítil sám
ešte pred pol rokom
(kľudne aj pred štvrť) som mohol
hocikedy zavolať kamarátom
či nejdeme von.
oni by ma aj tak poslali do prdele
ale tak nejak som z toho mal
dobrý pocit
|
