na další stranu
Miroslav Brück
Miroslav Brück sa narodil v Skalici, kde aj naďalej žije a pracuje. Vydal básnické zbierky Noc, tráva v pozadí(1989), Pokušenie veriť (1993), Nočné ostrovy a iné záchrany (1997), Orientačná mapa na zimu (2001), Hraničná cesta (2005). Jeho básne boli preložené do maďarčiny, poľštiny, francúzštiny, bulharčiny a chorvátčiny. Príležitostne sa venuje kratším prozaickým útvarom, recenziám a kultúrnej publicistike. Je členom Klubu nezávislých spisovateľov v Bratislave.
Odchádzanie
Naleštený príborník
v upadajúcom hoteli Grand
meškajúce hodiny politické vtipy
čašníčka s pamäťou
na osamelých hostí
a ich nemenné želania
Zrkadlo na recepcii ťa zachytí
reflexívnym okrajom
samozrejme v neúplnosti
len v zmysle tvojho výstupu do tmy
v ktorej mačky strácajú plachosť
a zúfalí spasitelia čakajú na zánik
Zrkadlo ťa vo svojej bezradnosti
odkáže na pokračujúce zrkadlo
s plavými dievčenskými vlasmi
(tvár v celku je nedostupná)
ale darovanie nie je v odovzdávaní...
K havranom
Nehybné havrany rozmiestnené
na stromoch po tlejúcom lístí
Zmoknuté psy pri trati
bez záchytných stôp a indícií
Cez namoknuté čakárne
a studené sklá krčiem
byť zaskočený kúpeľňovou parou
prirodzeným leskom tvojej pokožky
(nahé stehno nastavené v polotme
je viac prekážka ako návnada)
Jesenný princíp vzplanutia:
pozhasínané len hľadajúce divadelné
reflektory javiskový prach
a naskúšané objatie ako náhrada
za uniknutú skutočnosť
Podrážky však prepúšťajú hmlu
a šepkárka už napovedá zo spánku
(Havrany v zovretom tvare
si vyjasňujú vonkajšie vzťahy)
Pred umrznutím
Lístie sa zdvihlo
aby ti zakrylo oči
domnienka že nemáš niečo vidieť
sa ukazuje pravdivá
Výhľad na skelet stromu
je ešte myslený
ale lúky už majú vypnutý
obraz aj zvuk
a tmavé drevo je pod celtou
Zvažovanie pohľadu je na mieste
obzvlášť z rustikálneho okna
otočeného do veľkého prázdneho sveta
v ktorom za presakujúcich rán
stúpajú hubárske výpravy
(v ohňoch sa pália nezvratné dôkazy)
a posledné byliny sú zachránené
pred umrznutím
Pre náhlu bolesť z konca cesty
Účasť
Aj táto nevyhnutná lož je nahradená
prechodom cez slamené pole
plavbou po tiahnucom kanáli
dotykom ruky o prázdnu chladnúcu šálku
Skutočnosť je však nenahraditeľná
vytratená voda
prízemné vtáctvo
insitné úle pozakrývané dymom
Cítiš pradávny prenosný smäd
úzkosť z blýskajúcich nocí
neodlučiteľnú účasť na obnove a zanikaní
Poloha
Pribúdajú obchádzky zákruty
a nočné otázky
Až keď je tu leto nadýchneš sa
z jeho prestupujúcich lúk
a vzďaľujúcich sa vodojemov
Panelové mesto vymažeš z mysle
kaňou striehnucou na zvodnatenom konári
vypuklými tieňmi
na príjazdových cestách
a štrkových hrádzach
Privedú ťa pod každú jazernú hladinu
(s rybou máš na zostávajúci svet
totožný pohľad)
Vyostrené otázky tam zostávajú visieť
ako mäsiarske háky
Posun
Peľ usadený vo vlasoch pretrhaný spánok
rozkúskovaný deň podliehajúci počasiu
Napokon to vyústi do východiska
- vybielený dom s belasým soklom
pred ním lavička knísajúci strom
súmerne zapadajúci do priesečníka dverí
drevený vláknitý prah
pod ním pórovitá zem a zárodky obilia
Priezračný oblok hrnček s vodou
opakované odlesky tvojej hlavy
na mojom spustenom ramene
ozvena nikdy nevidenej kukučky
ani v detstve teraz už vôbec nie
mastná hlina pod nechtami
drvenie rozvoniavajúcej rasce
aby sa tvoje oponovanie nestalo ikonou
Vyústenie
Vták alebo tieň vysoko na nebi
rozfúkané púpavy
zelené prúty pri rieke
všetko takmer zabudnuté a premlčané
ale znovu objavované a dotýkané
Nezáleží či v detaile
alebo v ubiehajúcom celku
o to viac posúvajúce
do vyváženého vzduchu
potom už cítiš kam je unášané
vyplavené drevo
aké sfarbenie má klesajúci potápnik
kde prečnieva iskerník a blyskáč
Aj keď voda nenasvedčuje o zmene kurzu
otázka smerovania je neodbytná
(hneď za brehmi to postrehneš)
ale už sa nemôžeš od toho odvrátiť
Lesná štvrť
Opakuješ sa chôdzou po umŕtvenom lístí
stiesnenosťou
z vytrácajúceho lesného priesmyku
zachyteného diaľnicou polonahou stopárkou
Už aj obsah toho najnutnejšieho
je bezdôvodne zamlčaný
(urnový háj za železničným depom
ako zrýchlená zastávka)
Odtrhnuté dno rieky stráca vplyv
na hladinu s ľadovými obručami
(pes hľadá svojho odviazaného pána
slečna s naolejovanou pokožkou zavádza
vodu aj medziokenné svetlo)
Opakuješ sa unáhleným vzplanutím
Staničný interiér
Okrajová stanica
slúžiaca už len ako záchytný bod
na dohľad cintorín priemyselná zóna
supermarket (pragmatická konštrukcia
pre každú životnú potrebu)
Tušené staničné obrysy
výpravcov duch naďalej v nočnej službe
v regáloch predvojnový cestovný poriadok
(atlas sveta pod tlakom plesne
rozkladá všetky zmluvné hranice)
Význam interiéru je v jeho interpretácii
Prelínanie
Náhle precitnutie muža
z reálnej hrozby starnutia
ale ešte nie beznádejné a dokonané
jeho túžby sú už zamlčiavané
(plavý tieň ženy
ich dôrazne pomenuje)
Erozívne podhubie zimy
nútiace meniť výpovede
a byty so svietidlami
(čím však nahradiť jej prerušované stopy
jej ľanové priľnutie k posteľnej tkanine)?
Preskupujúce častice vzduchu
odkazujú na schopnosť spájania
(príchod sa prekrýva s odchodom)
Nedeľný večer v meste H.
Prázdne železničiarske domy
graffiti na popraskaných obločných sklách
pohľad chrta so psou nostalgiou
tmavnúci staničný bufet
a spánok cestujúcich bez konečnej
Prechodná prítomnosť ženy
s mokrými jazmínovými vlasmi
podrobuje tento priestor
prudkej nádeji
ale aj otvorenému sproblematizovaniu
Súvzťažnosť
Odložený fúrik v záhrade
vlhnúce obvodové múry
zachádzajúce náhrobné nápisy
dôležitosť predmetov je spochybnená
úzkym vnikajúcim svetlom
(mŕtvi však stále trvajú
na svojich miestach)
Poučky v pravý čas
Máš svoju vyznačenú trasu
neznamená to však že nemôžeš zablúdiť
Do tvojich žasnúcich očí preniká
obnažená krása žien
neznamená to že slepota ťa bude
obchádzať naveky
V letný podvečer si šťastný
pri osamotenej šálke kávy
neznamená to že z jej temnej usadeniny
nevyplynie podvratné dno
|
